Na 1. apríla Nadácia zastavme korupciu zorganizovala v Košickej Tabačke Kulturfabrik druhý ročník protikorupčného festivalu pod názvom „PUCUNG“. Minulý rok som ani len netušil, že taký festival vôbec existuje. Nakoľko poznám organizátorku Peťku, nemohol som si to nechať ujsť. A musím povedať, že neľutujem ani dlhú cestu na východ. Zo strany Nádacie však nešlo o žiadny prvoaprílový žartík, ale o skutočne kvalitnú akciu plnú skvelých hostí, diskusií a koncertov, no nielen to. Keďže je festival multižánrový, diváci sa mohli zúčastniť aj workshopu, živých knižníc, stand up comedy, nechýbalo ani premietanie osvetového filmu.
Tabačka je skvelé miesto. Veľký a zaujímavý priestor rozdelený do viacerých častí ako Fabricafe, koncertná sála, kinosála, detský kútik, bistro či terasa pod holým nebom, akoby už sám o sebe zabezpečoval automatické spájanie ľudí, ktorých trápia podobné spoločenské problémy, majú rovnaké hodnoty či názory.
Hlavné diskusie – odvaha, ideály a zodpovednosť vládnutia:
Prvú diskusiu pod názvom „Čo stojí odvaha?“ odštartoval v moderátorskej pozícii skvelý Michal Havran. Jeho hosťami boli Zuzana Hlávková, Róbert Bezák a Péter Hunčík.
Zuzka je známa tým, že ako bývala zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí poukázala na predražené predsedníctvo a momentálne pracuje v Transparency International. Uviedla, že sa necíti byť hrdinkou a keď to zvládla ona, zvládol by to každý. Naša spoločnosť rozhodne potrebuje viac hrdinov ako je Zuzka. Teda čestných ľudí, pre ktorých slová ako hodnoty, morálka či svedomie nie sú len prázdne frázy, ale uplatňujú ich vo svojom každodennom živote. So Zuzkou som mal možnosť stráviť viac času a je veľmi priateľská, pokorná a inteligentná.
Arcibiskup Bezák je neskutočne charizmatický a príjemný človek. Spomenul cirkevné reštitúcie, v rámci ktorých mal osobný problém, keď videl, že mnohé z nich neboli vracané korektným spôsobom. Neuveriteľné bolo keď informoval, že bol raz v banke, kde mu samotný riaditeľ banky povedal, aby to dali do poriadku, lebo „sa na to nedá pozerať“. Následne povedal: „V tej chvíli ako system pochopí, že to nechcete robiť v jeho prospech, má spôsob ako vás môže zdegradovať.“ Musím sa priznať, že hoci nie som ukážkový katolík, kiežby Slovensko a cirkev ako taká, mala viac duchovných ako je Bezák.
Hunčík je známy psychiater, ktorý mimo iného na znak nesúhlasu s politikou a cestou kam smeruje Maďarsko vrátil maďarské vyznamenanie. Uviedol, že „sme nedokázali vysvetliť našim spoluobčanom po 89-tom roku, že nebudeme lepšie žiť, ale mali by sme žiť iným spôsobom. Bola možnosť kvalitatívnej zmeny.“
Druhú diskusiu pod názvom „Ideály vs. zodpovednosť vládnutia“ odštartoval známy novinár odhaľujúci veľké kauzy, Marián Leško. Jeho hosťami boli ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a opozičná poslankyňa NRSR za OĽaNO Veronika Remišová. Diskutovali o odvahe, frustrácii občanov, nedôvere k inštitúciám, ale aj o potrebe odvolania ministra vnútra Róberta Kaliňáka, či o tom, ako prispieť k zlepšeniu. Vyjadrili aj svoj názor napríklad k priamej voľbe generálneho prokurátora. Obe diskutujúce uviedli dôvody, prečo by priama voľba podľa nich nebola dobrá.
Remišová informovala, že naši hrdinovia, ktorí idú s kožou na trh, potrebujú cítiť podporu ľudí. Uviedla, že hoci zákony máme štandardné, dokonca protischránkový zákon máme ako jediná krajina v rámci Európskej únie (na ktorej tvorbe sa mimochodom podieľala samotná Nadácia), k zlepšeniu to nevedie. Podľa nej je to predovšetkým o ľuďoch.
Žitňanská však Remišovej oponovala, že ani prokuratúra či polícia neprispievajú k zlepšeniu dôvery. Leško poukázal na fakt, že „všetky kontrolné orgány sú politicky ovládané, počnúc generálnou a špeciálnou prokuratúrou, Najvyšším kontrolným úradom, Úradom pre verejné obstarávanie, končiac prezidentom policajného zboru“.
Nespokojnosť so súčasnou vládou zo strany divákov bola evidentná, čoho dôkazom bola aj reakcia jedného z nich, ktorý adresoval na Žitňanskú podnet, že strana MOST-HÍD je členom vlády a mala by vyvíjať oveľa väčší tlak na vládu, najmä na stranu SMER-SD.
Menšie diskusie – jaštery, umelci aj inšpiratívne príbehy:
Ako som už spomínal, na Pucungu sa uskutočnili aj menšie diskusie, inšpiratívne talky či živé knižnice. Tieto diskusie viedol riaditeľ Nadácie Pavel Sibyla.
Hosťami prvej z nich s názvom „Nezaočkované jaštery vládnu svetom alebo ako na konšpirácie?“ boli Ján Benčík, známy aktivista, bojovník proti extrémizmu a nositeľ ocenenia Biela vrana a Peter Gažík, generálny riaditeľ spoločnosti O2 Slovakia.
Hosťami druhej pod názvom „Môžu aktívni umelci zmeniť Slovensko?“ boli speváčka Janka Kirschner a Matúš Vallo zo skupiny PARA.
Keďže účastníci Pucungu mali na výber z rôznych podujatí ktoré sa konali paralelne, ani ja som sa nezúčastnil všetkých. Nemohol som si však nechať ujsť krátke motivačné prednášky, počas ktorých nám svoje životné príbehy rozpovedali aktivista Jakub Čech z Prostějova, Ján Hargaš zo slovensko.digital a investigatívny žurnalista Marek Vagovič.
Vagovič je okrem iného aj autorom knihy „Vlastnou hlavou“, ktorá sa stala bestselerom. Informoval o svojich začiatkoch a o ťažkej práci poctivého žurnalistu.
Hargaš poukázal na začiatky a dôvod vzniku slovensko.digital., ktorý pramenil z predražených IT tendrov. Tiež opísal jednoduchú aplikáciu, ktorú vytvorili na voľby zo zahraničia. Za krátky čas fungovania slovensko.digital sa aj vďaka nim zrušili niektoré predražené verejné obstarávania v celkovej hodnote cca 200 miliónov Eur.
Najväčší dojem na mňa však urobil práve mladý aktivista Jakub, ktorý sa od 10-tich rokov zaujíma o dianie v rodnom meste. Je známy aj tým, že mu jednotlivé úrady odmietali sprístupniť informácie ktoré si žiadal, v dôsledku čoho sa obrátil na český súd, ktorý mu priznal plnoletosť napriek tomu, že ešte nemá 18 rokov. Kubo nám napríklad porozprával o tom, že mesto Prostějov vybudovalo malú fontánku, ktorá však nefunguje. Keď sa pýtal prečo, zistil, že k nej nevedie vodovod.
V osobnom rozhovore s Jakubom sme prišli aj na konkrétny dôvod, prečo sa niektoré veci v Česku dajú a u nás na Slovensku bohužaľ nie. Jakub ma informoval o konflikte záujmov, v rámci ktorého poslanci z Prostějova odklepli dotáciu v hodnote 250 000 Kč spolku, ktorého sú členmi. Prostějovský magistrát uviedol, že došlo ku konfliktu záujmov a poslancom udelil pokutu.
Podľa môjho názoru na naše pomery „naozaj banálnosť“. Naopak ja som Jakuba informoval o tom, ako som podal podnet na konflikt záujmov na poslanca mestského zastupiteľstva v mojej rodnej Považskej Bystrici. Mestský poslanec a súčasne riaditeľ strednej školy (ktorý v zmysle zákona v rámci funkcie, ktorú zastáva, nesmie podnikať) dal do súťaže, ktorú vyhlásila mestská príspevková organizácia, ponuku spoločnosti, v ktorej bol spolu s manželkou konateľom aj spoločníkom, každý s 50% podielom. Prekvapujúce nie je, že išlo samozrejme o jedinú ponuku, ale to, že tento poslanec bol súčasne predsedom komisie, ktorá vyhodnocovala ponuky. Samozrejme konanie sa zastavilo a žiadna sankcia nebola udelená. A prečo? Zatiaľ čo v Česku idú podobné prípady rovno do spravného konania a rozhoduje o tom príslušný orgán, u nás o tom rozhodujú samotní poslanci.
Následne mali diváci možnosť zažiť spomínané Živé knižnice, ktoré predstavujú veľmi zaujímavý formát prebiehajúci v dvoch fázach. V prvej knižka, teda reálna osoba, vyrozprávala svoj príbeh. V druhej sa čitatelia mohli pýtať na všetko, čo ich zaujalo. Hosťami boli odvážna nahlasovateľka korupcie, ktorá po prepustení z Katolíckej univerzity v Ružomberku vyhrala súd Marta Bočeková a už spomínaný Ján Benčík a Zuzka Hlávková.
Umením proti korupcii:
Na festivale pochopiteľne nemohli chýbať aj vystúpenia obľúbených slovenských hudobníkov, ktorých spája veľký záujem o veci verejné a mimo hudbu aj občianska angažovanosť. Prvý koncert mala známa speváčka zo Superstar Katka Koščová. Najväčšie ohlasy a plnú koncertnú sálu mala samozrejme skvelá a priateľská Janka Kirschner. Protikorupčný festival ukončila skupina Lost Clusters, ktorej členom je aj známy podnikateľ Miroslav Trnka, ktorý je spoluzakladateľom spoločnosti ESET, ako aj samotnej Nadácie.
Okrem toho však diváci mohli zhliadnuť aj skvelú stand up comedy v podaní Tomáša Hudáka, Jakuba Gulíka a Jakuba Lužinu, premietanie filmu „Justice for Sergei“, či zúčastniť sa workshopu s názvom „Každodenní hrdinovia.“
Môj dojem z festivalu:
PUCUNG bol jednoducho nezabudnuteľný. Všetkým, ktorí sa ho nezúčastnili odporúčam, aby si tretí ročník rozhodne nenechali ujsť a na teraz si aspoň pozreli záznamy z diskusií. Som presvedčený, že väčšina z nás má podobné hodnoty ako morálka, spravodlivosť, fair play alebo boj proti korupcií. Bohužiaľ, mnohí z nás sú k súčasným problémom ľahostajní alebo sa boja vystúpiť ako napríklad Zuzka Hlávková. Na záver mám ešte dve priania a to, aby sa tak ako v Tabačke spojilo celé Slovensko, a aby sa takéto akcie konali v každom meste, nie len v Bratislave a v Košiciach.
Mojou túžbou je zorganizovať jedného dňa mini PUCUNG v mojej rodnej a milovanej Považskej Bystrici.