Boj proti korupcií

Nadácia Zastavme korupciu, ktorej zakladateľmi sú p. Blaha a p. Trnka (jeden z majiteľov spoločnosti ESET) si za cieľ stanovila čo najviac obmedziť korupciu a jej devastujúce dôsledky na kvalitu života a podnikania na Slovensku. Podľa mnohých zahraničných analýz patríme medzi krajiny s veľkým potenciálom, sme členmi OECD, ale v úrovni korupcie sa prepadáme medzi chudobné a rozvojové štáty. Slovensko vo vývoji konkurencieschopnosti padlo za posledných 5 rokov podľa World Economic Forum za rok 2013 zo 47. na 78. miesto a dostalo sa tak za Rumunsko a Maroko¹.

Nadácia okrem toho, že bojuje proti korupcií začala aj boj proti schránkovým firmám a to tak, že chce, aby vláda SR prijala účinný protischránkový zákon. Poukazujú na vládnu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá podľa nich však problém nerieši, a preto pracujú na tom, aby sa dosiahlo prijatie dobrého zákona, ktorý bude plošný, účinný, vymožiteľný, verejne kontrolovateľný a legislatívne čistý. Schránkové firmy sú na Slovensku akútnym problémom. Okrádajú štát aj daňových poplatníkov a zarábajú anonymným „majiteľom“, ktorí si do schránok ukrývajú peniaze. Schránkové firmy nás stoja milióny eur. Len v štyroch medializovaných kauzách sme prišli o viac ako 700 000 000 Eur (Dôvera 413 000 000 Eur, Mýtny tender 221 000 000 Eur, Emisná kauza 66 000 000 Eur a Tipos 13 000 000 Eur).

Táto nadácia teraz realizuje diskusie v krajských mestách na tému „Odzvoňme schránkam“. Jednej z nich sme sa zúčastnili aj my a to dňa 4. mája 2015 v Žiline. Diskusiu viedol p. M. Leško (zástupca nadácie Zastavme korupciu) a hosťami boli p. V. Tuchyňová (predsedníčka Proti korupcii o.z.) a p. M. Dubéci (politológ, vedúci analytického oddelenia OZ ALFA).

P. Tuchyňová bojuje proti korupcii najmä v Žilinskom kraji a sleduje čerpanie verejných zdrojov. P. Dubéci poukázal na to, že je dôležité, aby zákon robil to čo má. Za zlé stránky systému označil slabú dostupnosť informácii a inštitúcie, ktoré zákon „vymáhajú“ (ako policajný zbor, prokuratúra a súdnictvo). Aj keď budeme mať dobrý zákon, podstatné je čo sa s ním stane. Zákony sa prijímajú husto, natesno, ale k realizácii, teda k tomu na čo sa zákon prijal, často nedochádza. Zákon je u nás len prejavom odstránenia negatívnych následkov. P. Leško ako príklad uviedol, že keď sa v 90. rokoch prijímali zákony, zahraničné firmy dávali svoje pripomienky k pripravovaným návrhom zákonov, ale slovenské vôbec. Ak by Zákon o verejnom obstarávaní fungoval ako má, tak tu nie sme. Vo verejnom obstarávaní si často môžeme všimnúť nízku účasť, teda súťaživosť. Je to tým, že namiesto toho, aby sa na zákazky hľadal čo najlepší poskytovateľ, zákazky sú často šité na mieru pre konkrétneho uchádzača (idú väčšinou vopred určeným subjektom). P. Dubéci sa teraz venuje ministerstvu obrany. Ako príklad uviedol nákup amerických vrtuľníkov Black Hawk za 261 000 000 dolárov. Snažil sa dopátrať, že prečo sa urobil práve nákup vrtuľníkov a nie iných zbraní ako tank a pod., avšak odpovede sa nedočkal. P. Tuchyňová reagovala, že ona pracuje na „malých kauzách“, najmä na regionálnej úrovni. Ako príklad uviedla, že pracujú na odhalení prípadu v malej obci s 3000 obyvateľmi, kde sa spreneverilo 12 000 Eur. Samotné ministerstvo rozhodlo, že došlo k porušeniu zákona. Keď o tom prednášala v Bratislave a dopočul sa to p. Gašpar (prezident policajného zboru) povedal, že to nie je možné a prešetrí to. Skončilo to ako inak, že to nie je trestný čin a teda všetko je v poriadku. Poukázala na silné väzby starostu na politické špičky strany SMER –SD, a že ak oni majú problém dotiahnuť do konca tieto malé kauzy, nevie si predstaviť ako je to potom u tých veľkých káuz. P. Leško spomenul bývalého primátora mesta Žiliny, ktorý si dal rekonštruovať nehnuteľnosť, alebo niečo podobné v Trenčianskych Tepliciach u jedného podnikateľa a doniesol mu 41 miliónov Sk v hotovosti. Na Západe by sa ho hneď pýtali odkiaľ to má a pod. u nás nikto nič. A keď sa pýtal vyšetrovateľa PZ, ktorý to mal na starosti, prečo za tým nešiel, povedal: „nechcel som mať problémy“.

Schránky fungujú aj v iných krajinách, ale neslúžia na nelegálnu činnosť ako u nás. Nachádzajú sa najmä v daňových rajoch ale aj v štátoch v EÚ. U nás boli už dávno, ale až za posledných 4-5 rokov sa využívajú ako nástroj na čo najväčší zisk s cieľom zakrytia konečného užívateľa výhod (je veľmi pravdepodobné, že ani uvedení majitelia v nižšie uvedenom obrázku v kauze Váhostav z Kostariky či Cypru nevedia v prospech koho svoju činnosť vykonávajú, teda kto je skutočným majiteľom). Najnovšie sa schránky využívajú aj ako zdroj pôžičiek, aby nebolo jasné od koho tie peniaze prišli (kauza Váhostav). Štát v tomto prípade stráca 2krát. Po prvé, zákazky sú nadhodnotené a stráca sa tak veľké množstvo finančných prostriedkov a po druhé, tým, že peniaze idú do daňových rajov, štát prichádza aj o dane. Podľa p. Leška je Slovensko v tomto „geniálne“ nakoľko ide o premyslený, sofistikovaný systém, aby štruktúra bola čo najviac neprehľadná.

*Príklad, ako vyzerá taká štruktúra v podobe schránkových firiem.

Podľa Transparency International Slovensko za rok 2012 bolo u nás zistených 135 trestných činov korupcie, objasnených bolo 82, ale až 85 osôb sa dohodlo o vine a treste.

Je to jeden z veľkých problémov, ktoré spoločnosť vníma. Že žiadny vrcholný predstaviteľ (či už vysoký politik, veľkopodnikateľ a pod.) nebol nikdy odsúdený, dokonca ani trestne stíhaný. Opäť môžeme poukázať na nedávne prípady kardiochirurga p. Fischera alebo bývalého rektora Akadémie Policajného zboru p. Krajníka, ktorí najskôr tvrdili, že sú nevinní, napokon podpísali dohodu o vine a treste.

Podľa nás by firmy mali byť hrdé na to, že dostali štátnu zákazku. Poukázať na to, aká sme firma, čo sme dokázali a štát si nás vybral na základe našich referencií a nie ako je tomu teraz vo väčšine prípadov, že majitelia sa schovávajú za schránkové firmy. Štát je aj v konečnom dôsledku najlepší klient, nie len, že ide o väčšie zákazky, čo sa týka finančných prostriedkov, ale najmä vždy zaplatí.

Za hlavnú príčinu nefungovania systému jednoznačne označujeme spolitizovanie inštitúcii, ktoré by mali byť nezávislé. Ide o prokuratúru, policajný zbor a súdnictvo. Pokiaľ funkcie ako prezident policajného zboru (priamo podriadený ministrovi vnútra, ktorý ho môže svojvoľne odvolať), generálny prokurátor (kde rozhodnutia vyššieho stupňa sú záväzné pre nižšie stupne, ako krajské a okresné prokuratúry) budú menovaní politikmi (sú teda iba politickými nástrojmi na presadzovanie ich záujmov), tento štát nemôže nikdy správne fungovať. Ako príklad môžeme uviesť článok p. Dubéciho uverejnený v Denniku N „Podľa dát od roku 1995 vieme povedať, že priemerná dĺžka mandátu okresného či krajského policajného riaditeľa a ich zástupcov je 1059 dní (teda 3 roky), čiže menej než jedno vládne obdobie. Na krajskej úrovni od roku 2002 došlo až na jeden prípad s výmenou ministra k odvolaniu všetkých krajských riaditeľov. Krajská úroveň je pritom kritická pre manažment všetkého, čo sa deje nižšie, a zároveň sa na nej vyšetruje aj závažnejšia trestná činnosť. Ak do rovnice zaradíme aj okresnú úroveň, nie sme na tom o nič lepšie. Po každej zmene vlády bola vymenená väčšina okresných riaditeľov, okrem nástupu prvej Ficovej vlády, kedy sa menilo „len“ 36% riaditeľov. Policajní prezidenti sa menili vždy.“²

Tu je jasne vidieť moc terajšej jednostrannej vlády, ktorá má na všetkých dôležitých postoch svojho človeka (policajný prezident PZ p. Gašpar, generálny prokurátor p. Čižnár). Tieto vrcholové posty musia byť obsadzované na základe „manažérskych kritérií“, teda na základe svojich pracovných výsledkov a nie podľa toho, ktorá politická strana je vo vláde. Dokonca aj funkcia predsedu NKÚ (najvyšší kontrolný úrad), ktorá je veľmi významná z hľadiska kontroly a ako orgán je zakotvený priamo v Ústave SR, už 3 roky dosluhuje p. Jasovský (nominant bývalej strany HZDS) a SMERu-SD to vyhovuje, že sa opozícia nevie dohodnúť na svojom kandidátovi (nová voľba predsedu NKÚ by mala byť 19. mája tak sa nechajme prekvapiť).

Podľa Ústavy SR č. 460/1992 Článok 60 ods. 1 „Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s 
a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada SR alebo vláda,
b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku SR, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb založených obcami alebo právnických osôb založených vyššími územnými celkami,
c) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa poskytli SR, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia,
d) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami, za ktoré SR prevzala záruku,
e) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme“

a ods. 2 „Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na
a) vládu SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy SR a na orgány im podriadené,
b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami, právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami, na právnické osoby s majetkovou účasťou obcí a právnické osoby s majetkovou účasťou vyšších územných celkov,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,
e) Fond národného majetku SR, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR,
f) fyzické osoby a právnické osoby.“

Takéto diskusie jednoznačne podporujeme, nakoľko súhlasíme, že informovanosť občanov je veľmi slabá. Ďalej sa musí jednoznačne zvýšiť tlak verejnosti na politikov. Ako príklad môžeme uviesť Váhostav, piešťanské „cétečko“, či získanie zákazky na upratovanie švagra teraz už bývalého ministra hospodárstva p. Pavlisa, ktorý sa pre túto kauzu vzdal funkcie (aj keď získal funkciu vo výbore pre hospodárske záležitosti). V týchto prípadoch došlo k jasným výsledkom. V prípade Váhostavu živnostníci dostanú viac než 15% (zaujímavé je, že Doprastav je tejto kauze veľmi podobný, avšak tam tlak verejnosti nebol, reštrukturalizácia prebehla v kľude, súd ju schválil a živnostníci dostanú 30,7%). Pre kauzu cetečka bola odvolaná ministerka zdravotníctva p . Zvolenská a ďalší (hoci získali opäť iné pozície napr. p. Zvolenská ide do Bruselu a pod.) Nebyť tlaku verejnosti nič by sa nestalo.

Je však ťažké odhadnúť verejnú mienku, ktorá kauza v nich prebudí pocit potreby vyjadriť svoj názor nahlas a verejne. Ako príklad uvedieme kauzy piešťanského „cétečka“ a stravovania v nemocniciach Trenčín, Banská Bystrica, Trnava a Poprad. V obidvoch kauzách došlo k odvolaniu určitých účastníkov (väčšinou je to vyvodenie „politickej zodpovednosti“, nakoľko sa jedná o ich nominantov), avšak verejnosť pobúrila oveľa viac kauza „cétečka“ a to aj napriek tomu, že v nej išlo o sumu 1 600 000 Eur (napr.v inom meste cétečko stálo 500 000-700 000 Eur) čiže zmizol 1 000 000 Eur, v druhej kauze išlo až o 81 000 000 Eur.

Na záver by sme chceli povedať, že je to ťažký boj, ale môžeme zvíťaziť. Musíme však začať od seba samých. Zmeniť prístup, byť poctivý, pracovitý a nebáť sa poukázať na tých, ktorí zákon nerešpektujú.

 

Zdroj:

1- postavenie Slovenska podľa World Economic Forum za rok 2014/2015 si môžete pozrieť na webovej stránke: http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2014-2015/rankings/
2- https://dennikn.sk/blog/cistky-policajtov-analyza-personalnych-zmien-v-policajnom-zbore/
- www.zastavmekorupciu.sk
- www.odzvonmeschrankam.sk
- www.transparency.sk