Fašiangy v našom meste 17.02.2015

Je pekné, že sa fašiangy uchovali aj v našom meste a okolitých dedinách. Zúčastnili sme sa ich aj my. Boli sme však sklamaní. Akcia sa konala pred kinom Mier a nachádzali sa tu celkovo tri stánky. Jeden so zabíjačkovými špecialitami, druhý s balónikmi a tretí s cukrovou vatou. Neskôr pribudlo už typické hokejové ihrisko. Na lavičkách bola skupinka bezdomovcov, ktorí chodili k blízkym stromom na toaletu. Ľudia, ktorí chodili okolo sa smiali a rozprávali, že ,,aká úroveň“, veď sú tu „2 stánky“. A mali pravdu. Hrala síce hudba, ale atmosféra, akoby si akciu robili občania pred svojou bytovkou. Príjemným spestrením sú podmanínske masky, ktoré sú naozaj originálne. Toto má byť reprezentačná akcia mestá? Zábava pre našich občanov? Veríme, že ste sa boli tiež pozrieť a úsudok si preto môžete urobiť sami.

Na dedinách sú fašiangy úplne o niečom inom. Zabíjačka sa robí pred všetkými, každý sa môže zapojiť. Občania sú súdržní a užívajú si to. Večer sa koná zábava v miestnom kultúrnom dome. Bavia sa mladí aj starší.

Myslíme si, že mesto má na viac a svojim občanom by malo zabezpečiť akciu na úrovni. Je to škoda.

Niečo z histórie:   

Fašiangy sú symbolom radosti, veselosti a hojnosti.  Ide o obdobie, ktoré začína od Troch kráľov a končí Popolcovou stredou. Nasleduje 40 dňový pôst až do konca Veľkého piatka, ktorý zaviedla kresťanská cirkev koncom 4. storočia. Ide o tzv. prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Fašiangy sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym vianočným a veľkonočným obdobím.

Podľa prameňov z čias Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín „mjasopust“ (koniec jedenia mäsa pred pôstom), v Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust. Na Slovensku sme neskôr prebrali nemecký názov fašangy zo slova vast-schane, čo znamená niečo ako posledný výčap. Fašiangy boli obdobím zábavy. Neboli žiadne predpisy či tresty, naopak z komôr zmizlo mäso aj pitie. Ľudia sa zadlžovali, aby si mohli užiť. Odohrávalo sa veľa akcií ako svadby, zabíjačky, tanečné zábavy či bály. Naši predkovia si na bujaré zábavy potrpeli, čo bývalo tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však zábavy boli oveľa hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si ako najlepšie vedel. Veselili sa bohatí aj chudobní, pán i sluha, majster i tovariš. Fašiangové masky mali chrániť pred negatívnymi silami a zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Masky majú hlboký význam. Tým, že nám berú tvár, identitu, oslobodzujú nás od konvencií. Typickými boli masky zvierat ako koza, kôň, medveď, turoň či vlk. Čím boli strašidelnejšie, tým lepšie. Masky vyjadrovali ,,svet naruby“, v ktorom sa stierali spoločenské bariéry. Typické boli zabíjačky a z dobrôt šišky, či fánky.

Symbolom konca fašiangov je pochovávanie basy, pri ktorom sa paroduje skutočný pohreb. Ide o tradičný slovansky zvyk, ktorým oslavujeme koniec  zimy a vítame príchod jari ako obdobia, kedy sa príroda prebúdza k novému životu.

Fotky z fašiangov:

IMG_2468         IMG_2471IMG_2470         IMG_2472

20150217_161237   20150217_161306   20150217_162109

 

Zdroj: internet